Čerpanie 179 miliárd korún z peňazí Európskej únie na projekty v oblasti energetických úspor, dopravnej infraštruktúry či zdravotnej starostlivosti je ohrozené účelovým konaním zo strany hnutia ÁNO. S týmto silným tvrdením dnes prišli zástupcovia Pirátov, ktorí dokonca obvinili svojich súperov z ÁNO z vydierania vlády.
Verzia podľa Pirátov znie nasledovne: Poslanci Alena Schillerová a Radek Vondráček z hnutia ÁNO predložili vláde ultimátum, aby účelovo zmenila zákon tak, že šéf ÁNO Andrej Babiš už nebude považovaný na reálneho majiteľa holdingu Agrofert. Inak ÁNO hrozí obštrukciami v poslaneckej snemovni a výsledkom bude, že Česko nedostane 179 miliárd dotácií na financovanie Národného plánu obnovy. Práve rýchlym schválením zákona o evidencii skutočných majiteľov totiž Európska komisia podmienila vyplatenie peňazí.
„Poslanci Alena Schillerová, Radek Vondráček a Babišova právnička Michaela Pobořilová sa pokúsili vydierať vládu cez hrozbu obštrukcií, keď si vzali ako rukojemníkov slovenských občanov. Babiš je pripravený zablokovať 179 miliárd z EÚ pre Česko, ktoré majú ísť napríklad na liečbu rakoviny či opravu ciest a železníc, pokiaľ sa nevypustí v pripravovanom zákone o evidencii skutočných majiteľov časť, ktorá sa dotýka aj Andreja Babiša a Agrofertu. Niečo také je pre Pirátov neprijateľné,“ uviedol predseda poslaneckého klubu Pirátov Jakub Michálek.
Reakcia Radka Vondráčka z hnutia ÁNO je nemenej razantná: „Je to úplná lož. Pán Michálek je už pánom Babišom tak posadnutý, že je schopný si jednoducho vymýšľať. Rokovania zvolal minister Pavel Blažek, chcel prerokovať možnosť schválenia zákona v zrýchlenom konaní. Povedali sme mu, že ak by sme zrýchlené prerokovanie mali podporiť, malo by ísť o čistú transpozíciu európskej smernice. To je celé,“ uviedol Vondráček.
O obštrukciách alebo blokovaní návrhu podľa Vondráčka nebola vôbec reč. „Politický boj je jedna vec, ale považujem za neprijateľné, aby politik takto zjavne klamal. Naša vláda tieto peniaze vyjednala a nedávalo by žiadny zmysel, keby sme ich teraz zablokovali,” dodáva bývalý predseda snemovne Vondráček.
Cesta k zelenej a digitálnej budúcnosti
Na financovanie Národného plánu obnovy môže Česká republika získať v nasledujúcich rokoch až 179 miliárd korún. Európske dotácie majú ísť okrem iného na podporu onkologických centier a včasnú liečbu rakoviny, na nové železnice a opravy, sociálne služby, energetické úspory verejných budov či nové škôlky a moderné vybavenie škôl, digitálne služby pre občanov či protipovodňové opatrenia.
Oblasti, na ktoré sa zameria Národný plán obnovy. Zdroj: MPO
Aby Európska komisia uvoľnila prvú platbu, musí Snemovňa schváliť zmenu zákona o evidencii skutočných majiteľov, ktorú pripravilo ministerstvo spravodlivosti. Ide o technickú zmenu zlaďujúcu český zákon s európskym právom, ktorá musí byť schválená najneskôr počas jesene.
Situácia je o to komplikovanejšia, že štátni úradníci už niekoľko týždňov prijímajú žiadosti o dotácie zo stále ešte neistého Národného plánu obnovy. Veľký záujem je o fotovoltaické elektrárne určené pre potreby firiem a podnikateľov. Ministerstvo priemyslu a obchodu preto v pondelok 23. mája navýšilo alokáciu o jednu miliardu korún – z troch na štyri miliardy. Ministerstvo zároveň predĺžilo termín podávania žiadostí do 31. augusta. Zatiaľ prišlo 1884 žiadostí s celkovou požadovanou sumou 3,24 miliardy korún.
Čo sa týka ďalších programov, ministerstvo priemyslu a obchodu v polovici apríla vyhlásilo výzvu na podporu zavádzania vysokokapacitných internetových sietí, kde je pre záujemcov pripravených 2,85 miliardy korún. Na začiatku mája nasledovali výzvy na podporu modernizácie distribúcie tepla v systémoch diaľkového vykurovania v priemysle (alokácia 1,66 miliardy korún) a na úsporu vody v priemyselných podnikoch, kde je pre záujemcov k dispozícii 1 miliarda korún.
