60 percent ľudí žijúcich v domovoch ‚ trpí stareckou demenciou. Štvrtina má Alzheimerovu chorobu. Vyplýva to z dát investičného fondu PFFL, ktorý investuje do domovov pre seniorov a domovov pre ľudí so stareckou demenciou.
Ďalšie zistenie prieskumu medzi viac ako pol tisíc klientov niekoľkých domov seniorov, ktorý inicioval fond Property fund for living [PFFL] znie: Demencia sa u Čechov prejavuje v stále nižšom veku. Zatiaľ čo priemerný vek osôb so stareckou demenciou v roku 2015 bol 88 rokov, vlani to už bolo 83 rokov. A rovnaký trend sa dá sledovať pri Alzheimerovej chorobe. Pred siedmimi rokmi išlo o 88-ročných seniorov, v roku 2021 sa vekový priemer pacientov znížil na 85 rokov. Navyše zdravotný stav chorých sa často rýchlo zhoršuje.
„Samotné rodiny nemajú šancu sa dlhodobo postarať o svoje babičky a deduškov, pokiaľ sa stretávajú s Alzheimerovou chorobou. Pritom v exponovaných zariadeniach čakajú v poradovníku aj stovky ľudí a odhad na prijatie môže trvať mesiace až roky. Ide naozaj o časovanú bombu,“ hovorí poverený poradca fondu PFFL Martin Fojtík.
PFFL: Ako sa mení priemerný vek klientov so stareckou demenciou
2015: 88 rokov
2016: 88 rokov
2017: 86 rokov
2018: 85 rokov
2019: 84 rokov
2020: 84 rokov
2021: 83 rokov
Stareckou demenciou podľa neho v domovoch v správe PFFL trpí približne 60 percent klientov, 25 percent Alzheimerovu chorobu.
„Zvyšujú sa nároky na starostlivosť av budúcnosti bude treba viac domovov so zvláštnym režimom,“ opisuje dôsledky súčasného trendu Martin Fojtík.
Upresnil, že PFFL opakovane upozorňuje na trvale sa znižujúci priemerný vek stareckej demencie. A ďalej, že štát túto situáciu dlhodobo „dramaticky podceňuje“.
PFFL: Ako sa mení priemerný vek klientov s Alzheimerovou chorobou
2015: 88 rokov
2016: 88 rokov
2017: 87 rokov
2018: 87 rokov
2019: 86 rokov
2020: 86 rokov
2021: 85 rokov
Pripomína, že ľudia trpiaci demenciou potrebujú takmer 24-hodinovú starostlivosť a k dispozícii jedného až dvoch špecialistov. V nasledujúcich 30 rokoch možno podľa neho očakávať, že sa zvýši počet osôb závislých od starostlivosti minimálne o 300 tisíc.
Náklady poisťovní strmo rastú
Od roku 1990 sa počet pacientov s demenciou podľa prepočtov Českej alzheimerovskej spoločnosti [ČAS] a Českého štatistického úradu [ČSÚ] až zdvojnásobil. Aktuálne ich v Česku žije okolo 150-tisíc. Úmrtnosť sa potom za posledných desať rokov zdvihla viac ako sedemkrát. Dôvodom je podľa odborníkov starnutie spoločnosti. Problém ale je, že rozvoj služieb a špecializovaných zariadení pre chorých s týmto trendom nedrží krok. Sociálne štatistické ročenky ukázali, že neúspešných žiadostí o starostlivosť je viac ako tých uspokojených.
A k tomu sa pridávajú náklady zdravotných poisťovní. Ich ročné výdavky na liečbu pacientov s Alzheimerovou chorobou sa pohybujú rádovo v miliardách korún a stále rastú. Zároveň s tým je nedostatok miest v domovoch so zvláštnym režimom.
„Starostlivosť o ľudí s Alzheimerovou chorobou a demenciou všeobecne je na pomedzí zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. Na chorobu doteraz nie je liek, je možné len spomaľovať priebeh a ľudia s týmto ochorením potrebujú veľkú mieru asistencie,“ uviedol nedávno prezident Zväzu zdravotných poisťovní SR Ladislav Friedrich.
A navyše pred desiatimi rokmi Alzheimerova choroba či iná forma demencie nepatrili ani do prvej desiatky hlavných príčin úmrtí v Česku. Teraz už sa do prvej desiatky tieto choroby zaradili.
Ochorenie demencií navyše patrí podľa odborníkov k najviac poddiagnostikovaným chorobám. Ľudia sa totiž mylne domnievajú, že poruchy pamäti a zmätenosť k vyššiemu veku skrátka patria a nepovažujú ich za príznak nejakého ochorenia. Opak je však pravdou.
„My sme prekvapení, v akom neskorom štádiu demencií sú pacienti odosielaní k nám do špecializovaných poradní,“ hovorí prednosta Neurologickej kliniky 3. LF UK a Fakultnej Thomayerovej nemocnice v Prahe Robert Rusina.
Poddiagnostikovanosť nie je jediný problém v starostlivosti o pacientov s demenciou, hoci veľmi súvisí aj s ďalším nedostatkom. V Česku totiž neexistujú jednotné odporúčané postupy na diagnostiku a liečbu ochorení.
„Do terapie v určitých bodoch vstupujú neurológovia, psychiatri, geriatri, praktickí lekári a ďalšie odbornosti. A každý má svoje odporúčané postupy. A tie sa rôzne prekrývajú,“ vysvetľuje Robert Rusina.
Tieto odporúčania nie sú vždy jednotné. V niektorých veciach sa podľa neho síce aj dopĺňajú, ale inokedy zase vylučujú. Následkom toho sa potom niektorí pacienti dostávajú na liečbu neskoro. Nejednotnosť v starostlivosti o pacientov s demenciou potom dopadá aj na ich rodiny. Tie nevedia, ku ktorému lekárovi, kedy zájsť, na čo majú nárok a neorientujú sa ani v systéme sociálnej pomoci.
Situáciu by snáď mohla zlepšiť iniciatíva odborných spoločností. Po minuloročnom schválení Národného akčného plánu pre Alzheimerovu chorobu a obdobné ochorenia 2020 – 2030 [NAPAN], tak od tohtoročného januára lekári naprieč niekoľkými odbormi pracujú na odporúčaných postupoch práve pre diagnostiku a liečbu Alzheimerovej choroby a ďalších kognitívnych porúch. Projekt čiastočne podporili Fondy EHP.
Svojich zástupcov do pracovnej skupiny delegovala Spoločnosť všeobecného lekárstva, Spoločnosť všeobecného lekárstva, Spoločnosť geriatrická, psychiatrická a tiež neurologická.
„Cieľom je mať spoločný medziodborový konsenzus,“ uviedla k projektu garantka geriatrie 3. LF UK a Internej kliniky FN Kráľovskej Vinohrady Hana Vaňková.
Dodala, že v postupoch sa jasne definujú kompetencie lekárov, systém diagnostiky, liečby, úhrady úkonov a možnosti predpisovať liečbu.
„V odporúčaných postupoch sa chceme sústrediť veľa na vekovú skupinu ľudí s vykázanou Alzheimerovou chorobou, pretože podľa údajov Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky SR prevažná väčšina týchto pacientov je vo veku nad 75 rokov. A súčasne vidíme, že v populácii ľudí s Alzheimerovou chorobou sú časté ďalšie komorbidity,“ tvrdí Vaňková.
Demencia je zrejme nevyhnutná
Podľa vedcov sa demenci starnúcej populácie najskôr nedokáže vyhnúť. Zatiaľ čo od narodenia do 18 rokov sa mozog bežného človeka zväčší až päťkrát, od 20 rokov života sa naopak zmenšuje rýchlosťou o 0,2 percenta ročne.
Aspoň to tvrdia neurológovia, ktorí argumentujú tým, že mentálnu výkonnosť ovplyvňuje aj veľkosť mozgu. A ten, ako starne, sa zmenšuje. Čo vo svojej prednáške „Starnutie mozgu a vplyvy pôsobiace na pokles jeho výkonosti“ potvrdil profesor Pavel Kalvach z 3. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej.
„Skutočnosť je taká, že všetci starneme smerom k zníženiu mentálnej výkonosti. To znamená, že demenciu zažijeme všetci, ktorí sa dožijeme dostatočne vysokého veku bez toho, aby náš život skončil v dôsledku inej letálnej choroby,“ uviedol vo svojej prednáške na tohtoročnej akcii Akadémie vied SR Týždeň mozgu.
Zmenšovanie mozgu, jeho častí alebo stenčovanie mozgovej kôry s pribúdajúcim vekom podľa neho dokladajú desiatky štúdií konaných po celom svete. Pri nich vedeckí pracovníci sledovali na rôznych miestach sveta počas niekoľkých rokov osoby rôzneho veku a vzdelania. Tie každoročne vyšetrovali magnetickou rezonanciou, s pomocou ktorej sledovali zmenšovanie či naopak zväčšovanie mozgu účastníkov štúdie.
„Výsledok je, že mozog sa od veku 20 rokov zmenšuje rýchlosťou 0,2 percenta za rok. Vo veku okolo 65 rokov sa proces začína navyše zrýchľovať a mozog sa zmenšuje rýchlosťou 0,5 percenta za rok,“ opisuje profesor Kalvach.
Dodáva, že vekom sa mozog jednoducho nielen opotrebováva, ale aj zmenšuje. Čo platí aj pre objem hypokampu. Ten je umiestnený v spánkovom laloku a je zodpovedný za zhromažďovanie pamäťových stôp. Výsledok? S vekom klesá mentálna výkonnosť človeka.
