Priestory kozmických lodí a orbitálnych staníc sú obmedzené, vzduch sa v nich neustále cykluje a astronauti tam zotrvávajú dlhé dni bez možnosti svojho dočasného obydlia opustiť. Účinnosť filtrov v systéme nie je stopercentná, prípadný výskyt patogénov sa preto v tak malom priestore eliminuje iba veľmi ťažko. Nehľadiac na fakt, že vírusy a baktérie priľnú aj na povrchoch a ovládacích prvkoch, u ktorých sa členovia posádok striedajú.
Ukážkou toho, ako môže situácia s bacilom na palube dopadnúť, sa stala misia Apollo 7, ktorú sprevádzali drobné technické problémy s kúrením. Počas 11-dňového letu sa postupne všetci astronauti nakazili vírusovou nádchou, čo im značne komplikovalo plnenie povinností.
Preto sa dnes účastníci misií niekoľko dní pred štartom (obvykle 10-14) uchyľujú do akejsi formy karantény. Neznamená to, že by posádka zostala úplne izolovaná od okolia, ale po toto obdobie sa prísne obmedzujú jej priame styky so zdravotne nepreverenými osobami, vrátane členov vlastnej rodiny. Cieľom je minimalizovať riziko zavlečenia nákazlivej choroby na obežnú dráhu.
